MIKRONACIONALIZMUS AKO FENOMÉN SÚČASNOSTI

MICRONATIONALISM AS A PHENOMENON OF THE PRESENT

Robert IŠTOK ^A*, Štefánia NOVÁKOVÁ ^B

Received: November 10, 2013 | Revised: December 5, 2013 | Accepted: February 2, 2014

^A* University of Prešov, 17. novembra 1, 080 01 Prešov, Slovakia
robert.istok@unipo.sk (corresponding author)
^B University of Prešov, 17. novembra 1, 080 01 Prešov, Slovakia
stefania.novakova@smail.unipo.sk

FULL TEXT

Abstract
The establishment of territorial and virtual micronations, termed as “micronationalism,” relates to the last quarter century of their development. Micronationalism is a collection of thoughts supporting a varied collection of micronational activities, which are displayed by a tendency to disengage from the wider economic and political system of a particular state. In some cases it is only a kind of joke. Thereby, established micronations are trying to find ways for their own development through recognition of certain values. The paper focuses on the explanation of this phenomenon in the context of globalisation processes.

Key words
Micronationalism, micronations, microstates, globalisation

SUMMARY

MIKRONACIONALIZMUS AKO FENOMÉN SÚČASNOSTI
Kyberpriestor predstavuje rozsiahly virtuálny svet, vytvorený modernými technológiami, ktorý existuje paralelne s “reálnym” svetom. Táto charakteristika je síce predmetom diskusie, nesporné však je, že v jeho rámci existuje veľké množstvo virtuálnych komunít. Medzi takéto komunity patria tzv. mikronárody. Tento pojem však často označuje aj komunity, fungujúce v “reálnom” svete, ktoré vznikli ešte pred sformovaním virtuálnych sietí. Fenomén mikronárodov, obzvlášť virtuálnych štátov predstavuje výskumnú výzvu pre spoločenské vedy. Pod pojmom mikronárody rozumieme spravidla málopočetné sociálne entity, usilujúce o získanie postavenia štátu, ktorý môže mať teritoriálny charakter (niektoré majú dlhé historické tradície a usilujú o uznanie kontroly nad relatívne veľkým územím, viaceré vznikli na súkromných pozemkoch, resp. na umelo vytvorených platformách) alebo virtuálny charakter (pre tieto subjekty sa ustálilo používanie pojmu virtuálny štát). Kvôli presnosti je však potrebné pripomenúť, že aj niektoré virtuálne štáty reklamujú nadväznosť svojej existencie na určité teritórium, ich vznik je však spätý s kyberpriestorom. Kým niektoré “teritoriálne” mikronárody sa môžu opierať o relatívne dlhú históriu, virtuálne štáty sú novým fenoménom, ktorý je prepojený na vznik informačnej spoločnosti. Ak sa sústredíme na charakteristiku virtuálnej formy mikronárodov, potom je potrebné zdôrazniť, že medzi ich hlavné znaky – podobne ako u všetkých virtuálnych komunít – patria asynchronickosť a deteritorialita, existujú teda nezávisle od času a geografických vzdialeností. Mikronárody sa spravidla usilujú reprodukovať formálne atribúty štátu, ako sú štátne symboly, vydávanie pasov, poštových známok a bankoviek, razenie mincí a medailí, produkcia periodík, knižných publikácií a filmov atď. Všetky tieto aktivity môžu byť významným zdrojom príjmov pre ich činnosť. Mikroštáty pôvodne vznikali a fungovali v “reálnom” svete v “teritoriálnej” podobe v období pred rozšírením internetu. Po vytvorení kyberpriestoru prevažná časť z nich využila internetové stránky pre prezentáciu svojej existencie. Virtuálny priestor sa postupne stal “náhradou” fyzického priestoru, ktorý bol dovtedy nevyhnutnou podmienkou pre vznik štátu. Najznámejším “novodobým” mikronárodom s teritoriálnym charakterom je Principality of Hutt River, ležiaci v Západnej Austrálii. Jeho nezávislosť bola vyhlásená v roku 1970 miestnym farmárom. Ďalšími takýmito útvarmi sú Kingdom of Elleore (vznik v roku 1944, ostrov na rovnomennom ostrove v Dánskom súostroví), Republic of Saugeais (1947, východné Francúzsko), Sealandia (1967, umelá plošina neďaleko pobrežia Veľkej Británie), Conch Republic (1982, západná Florida, USA). Prelomom v histórii mikronárodov bol vznik a rozšírenie internetu. V tomto období sa sformovala nová forma mikronárodov – virtuálne štáty. Ich zrod je spätý s rokom 1979, keď bol v meste Milwaukee (Wisconsin, USA) miestnym občanom R. B. Madisonom mikroštát Kingdom of Talossa, ktorý bol vo virtuálnej sieti prezentovaný v roku 1995. Vytváranie virtuálnych spoločenstiev a teda aj mikronárodov je podľa viacerých odborníkov reakciou na dopyt jednotlivcov po pocite súdržnosti vo svete, kde dochádza k uvoľňovaniu a pretrhávaniu medziľudských vzťahov na úrovni rodiny a lokálnych komunít. Nadobudnutie nových väzieb v kyberpriestore môže vypĺňať túto medzeru. Mikronárody možno považovať aj za pokus o pokojnú manifestáciu suverenity ich “občanov” bez konfliktu s existujúcimi “reálnymi” štátmi, ktoré disponujú tradičným monopolom na suverenitu. “Reálne” štáty vo väčšine prípadov existenciu mikronárodov ignorujú, alebo traktujú ich ako svojský druh folklóru alebo ako neškodný koníček. Niektoré z nich sú dokonca vítaným zdrojom príjmov pre miestnu ekonomiku, hlavne z výnosov cestovného ruchu. Niektorí odborníci považujú mikronárody za budúci model štátnej organizácie, ktorá bude fungovať ako spoločenstvo ľudí, ktorí sa považujú za príslušníkov jedného celku a to nie na základe miesta narodenia a z neho vyplývajúcej geografickej príslušnosti, ale na báze podobného myslenia ich “obyvateľov”, vychádzajúceho zo zhodných alebo podobných intelektuálnych záujmov a cieľov. V tejto súvislosti sa spomínajú viaceré výhody virtuálnych štátov. Hovorí sa o ich jednoduchšom riadení, pričom pri riešení problémov je možné počítať s vyjadrením názoru celej ich občianskej komunity. Zároveň je možné prehľadnejšie kontrolovať vládu. Každý jednotlivec, používateľ internetovej siete, si môže vybrať svoje občianstvo medzi veľkým počtom virtuálnych spoločenstiev. Vytvorenie novej komunity je jednoduchšie, keďže na to postačuje “referendum” záujemcov o jej občianstvo. Problém spočíva v zladení fungovania virtuálnych štátov so súčasne fungujúcimi “reálnymi” štátmi. Je možné, že mikronárody budú ich akýmisi “dcérskymi” štátmi s virtuálnym teritóriom, pričom dnešná forma štátu bude plniť funkciu zabezpečovania dodržiavania práva a bezpečnosti na svojom fyzickom teritóriu. To je však už otázka budúceho vývoja.

REFERENCES

1. AUGÉ, M. 2008. Non-Places. Introduction To an Antropology of Supermodernity. London – New York: Verso
2. HAGEL III, J., ARMSTRONG, A. G. 1997. Net Again: Expanding Markets Through Virtual Communities. Cambridge MA: Harvard Business School Press
3. MAFFESOLI, M. 1988. Le temps des: Le déclin de l´individualisme dans les societies de masse. Paris: Méridiens Klincksieck
4. McMELKOR S. 2013. Tożsamość i utopia. Ruch mikronacyjny oczami antropologa.
5. http://staramonarchia.wordpress.com/author/simonmcmelkor/ [accessed: 15/5/2013].
6. RYAN, J., DUNFORD, G., SELLARS, S. 2006. Micronations: The Lonely Planet Guide To Home-Made Nations. Footscray – Oakland – London: Lonely Planet Publications
7. SIUDA, P. 2007. “Wirtualne państwa w zwierciadle nauk społecznych. Dlaczego warto badać mikronacje internetowe“. Zeszyty Naukowe – Wyższa Szkoła Handlowa im. Bolesława Markowskiego w Kielcach, 5a: 59-65.

Websites of Micronations:

1. http://www.kingdomoftalossa.net/index.cgi
2. http://www.seborga.net
3. http://www.hutt-river-province.com/
4. http://www.reuniao.org/loss/archive/patsilor.htm

Websites of Organizations Associating Micronations Respectively Information Servers:

1. http://www.theloss.org/
2. http://lom.4t.com/
3. http://microcom.fateback.com/
4. http://www.unitedmicronations.org/
5. http://micronationunion.webs.com/
6. http://oam.50.forumer.com/index.php
7. http://www.freewebs.com/spum/
8. http://micronations.wikia.com