FOLIA GEOGRAPHICA

Menu

Folia Geographica 2018, 60/2, pp. 15–48

UNEMPLOYMENT IN THE CONTEXT OF HUMAN RESOURCES IN THE EASTERN PART OF THE SLOVAK-POLISH BORDER REGION

Martin ROSIČ A, Alena MADZIKOVÁ B, Radoslav KLAMÁR C*, Juliana KROKUSOVÁ D, Tomáš PASTERNÁK E, Ján KOZOŇ F

Received: August 2, 2018 | Revised: November 11, 2018 | Accepted: November 20, 2018

Paper No. 18-60/2-521

A University of Prešov, 17. novembra 1, 080 01 Prešov, Slovakia
martin.rosic@unipo.sk

B University of Prešov, 17. novembra 1, 080 01 Prešov, Slovakia
alena.madzikova@unipo.sk

C* University of Prešov, 17. novembra 1, 080 01 Prešov, Slovakia
radoslav.klamar@unipo.sk (corresponding author)

D University of Prešov, 17. novembra 1, 080 01 Prešov, Slovakia
juliana.krokusova@unipo.sk

E University of Prešov, 17. novembra 1, 080 01 Prešov, Slovakia
tomas.pasternak@unipo.sk

F University of Prešov, 17. novembra 1, 080 01 Prešov, Slovakia
Jan.Kozon@statistics.sk


PDF FULL TEXT

Abstract
The social-economic development in the border regions in the eastern part of the Slovak-Polish border area is difficult. It is determined by a wide range of factors of which, apart from location, the key role is played by human resources represented by inhabitants of nine border districts in the Prešov Region on the Slovak side, five powiats in the Malopolskie Voivodeship and six powiats in the Podkarpackie Voivodeship on the Polish side. The paper deals with the research of unemployment in the context of changes in the age and education structure of inhabitants in the last 15 years, such as human resources quality indicators in the demarcated region. The majority of the regions and powiats belong to the least developed regions within their national territory and that is also reflected in the development of registered unemployment. Inversely proportional dependence between the population development and educational level changes can be observed. While the population´s educational level defined by the highest educational level achieved rises, the unfavourable population development negatively manifests itself in changed population age structure – decreased the share of youth population aged less than 15 in the region population and the increased post-productive group of population. For the future period continuous ageing of population is presumed that will be reflected in continuous labour force ageing. The situation is also worsened by the unfavourable migration trend associated with younger, economically active population leaving the region for work.

Key words
Unemployment, human resources, age structure, educational structure, regional development factor, border region

REFERENCES

  1. ARTAZCOZ, L., BENACH, J., BORREL, C., CORTES, I. (2004). Unemployment and mental health: Understanding the interactions among gender, family roles and social class. Am J Public Health, 94, 82-88.
  2. BADINGER, H., URL, T. (2002). Determinants of Regional Unemployment: Some Evidence from Austria, Regional Studies, 36, 977-988.
  3. BEZÁK, A. (1995). Vzťah medzi vývojom regionálnej a republikovej úrovne nezamestnanosti na Slovensku v rokoch 1991 – 1994. In Bezák, A., ed., Geographia Slovaca, 10, Bratislava: Geografický ústav SAV, pp. 15-23.
  4. BEZÁK, A. (2001). O regionálnych trhoch práce, nových krajoch a tokoch nezamestnaných. Geografický časopis, 53, 4, 295-305.
  5. BLAŽEK, J., CSANK, P. (2007). The West – East gradient and regional development: the case of the Czech Republic. Acta Universitatis Carolinae Geographica, 40, 1-2, 89-108.
  6. BLEHA, B., ed. (2009). Populačný vývoj Slovenska na prelome tisícročí – kontinuita či nová éra? Bratislava: Geografika.
  7. BUCHTOVÁ, B., ed. (2002). Nezaměstnanost: psychologický, ekonomický a sociální problém. Praha: Grada Publishing a.s.
  8. CENTRAL STATISTICAL OFFICE OF POLAND (GUS). (2018). The Official Website of the Statistical Office. [online] [accessed on 20 March 2018]. Retrieved from: http://stat.gov.pl/.
  9. Ciźkowicz, P., Kowalczuk, M., Rzońca A. (2016). Heterogeneous determinants of local unemployment in Poland. Post-Communist Economies, 28, 4, 487-519.
  10. COILE, C. C., LEVINE, P.B. (2007). Labor market shocks and retirement: Do government programs mater. Journal of Public Economics, 91,1902-1919.
  11. Čaplánová, A. (1999). Ekonómia vzdelávania a tvorba ľudských zdrojov. Bratislava: Iura Edition.
  12. DOBEŠ, M. (2001). Ľudský kapitál a výkonnosť ekonomiky. [online] [accessed on 25 February 2018]. Retrieved from: http://www.saske.sk/stredisko/ludsky_kapital.pdf.
  13. DOBEŠ, M. (2003). Ľudský kapitál a ekonomika. [online] [accessed on 5 March 2018]. Retrieved from: http://www.clovekaspolocnost.sk/jquery/pdf.php?gui=ANS75F89LEZR9Q1U15IBKUYXC.
  14. ĎURIČEKOVÁ, D., HAJDUOVÁ, Z., ANDREJKOVIČ, M. (2010). Reprodukcia ľudského kapitálu z pohľadu súkromného sektoru. In Langhamrová, J., ed., Reprodukce lidského kapitálu: vzájemné vazby a souvislosti. Praha: Nakladatelství Oeconomica, pp.1-6.
  15. Flek, V., Mysíková, M. (2015). Unemployment Dynamics in Central Europe: A Labour Flow Approach. Prague Economic Papers, 24, 1, 73-87. DOI: 10.18267/j.pep.501.
  16. GAJDOŠ, P. (2001). Sociálna participácia a sídelný rozvoj. Životné prostredie, 3, 268-271.
  17. GAJDOŠ, P. (2004). Vývojové zmeny sociálno-priestorovej situácie Slovenska s prihliadnutím na prihraničné regióny. In Falťan, Ľ., ed., Regionálny rozvoj Slovenska v európskych integračných kontextoch (Regióny, prihraničné regióny, euroregióny). Bratislava: NK UNESCO – MOST, Sociologický ústav SAV, pp. 24-34.
  18. Galor, O., Tsiddon, D. (1997). The distribution of human capital and economic growth. Journal of Economic Growth, 2, 93-124.
  19. HALÁS, M. (2008). Priestorová polarizácia spoločnosti s detailným pohľadom na periférne regióny Slovenska. Sociologický časopis / Czech Sociological Review, 44, 2, 349-369.
  20. HAMADA, R., KASAGRANDA, A. (2013). Analýza stavu a vývoja regionálnych disparít v okresoch Trnavského kraja v rokoch 2001-2010. Folia geographica, 21, 21-37.
  21. HAYO, B., (2007). Happiness in transition: An empirical study on Eastern Europe. Economic Systems, 31, 204-221.
  22. HRONEC, Š., VICIANOVÁ HRONCOVÁ, J. (2014). Vzdelanie a vzdelávanie ako nástroj zvyšovania flexibility na trhu práce. In Ľapinová, E., Gubalová, J., Korimová, G., Hudecová, E., eds., Zborník: Determinanty využívania flexibilizácie práce v SR z pohľadu rodiny a ich implementácia do sociálneho systému. Banská Bystrica: Ekonomická fakulta UMB, pp. 1-8.
  23. HUBER, P., WOERGOETTER, A. (1997). Local Labour Market Dynamics in the Czech and Slovak Republice. Vienna: Mimeo, Institute for Advanced Studies.
  24. KAČÍRKOVÁ, M. (1998). Regionálne pohľady na nezamestnanosť na Slovensku vo vzťahu k podnikateľským aktivitám a úrovni vzdelania. Ekonomický časopis, 46, 280-292.
  25. Kilimova, L., Nishnianidze, O. (2017). Socio-demographic characteristics as indicators of the unemployment rate. Economic Annals-XXI, 11-12, 82-85. DOI: https://doi.org/10.21003/ea.V168-17.
  26. KLAS, A. (2000). Education and Performance of the Economy. Ekonomický časopis, 48, 3, 247-265.
  27. KOLEKTÍV (2013). Prognóza vývoja obyvateľstva v okresoch SR do roku 2035. Bratislava: Prognostický ústav SAV, Výskumné demografické centrum, Katedra humánnej geografie a demografie Prírodovedeckej fakulty UK.
  28. KOSTOLNÁ, Z., HANZELOVÁ, E. (1997). Trendy vývoja trhu práce a ich dopad na zamestnávanie osobitných skupín – Teoreticko-metodologické aspekty merania nezamestnanosti. Bratislava: Výskumný ústav práce, sociálnych vecí a rodiny.
  29. KRIŽAN, F., LAUKO, V., GURŇÁK, D. (2009). Časovo-priestorové aspekty nezamestnanosti na Slovensku v procese ekonomickej transformácie a krízy. In Klímová, V., ed., XII. Mezinárodní kolokvium o regionálních vědách: Sborník příspěvků. Brno: Masarykova univerzita, pp. 58-65.
  30. KRIŽAN, F., LAUKO, V., GURŇÁK, D. (2010a). Vybrané aspekty prejavov ekonomickej krízy v kontexte nezamestnanosti v regiónoch Slovenska. In Klímová, V. ,ed., XIII. Mezinárodní kolokvium o regionálních vědách: Sborník příspěvků. Brno: Masarykova univerzita, pp. 109-117.
  31. KRIŽAN, F., LAUKO, V., GURŇÁK, D. (2010b). Časovo-priestorové zmeny nezamestnanosti ako prejav regionálnych disparít na Slovensku. In Fňukal, M., Frajer, J., Hercik, J., eds., 50 let geografie na Přírodovědecké fakulte Univerzity Palackého v Olomouci: Sborník příspěvků. Olomouc: Univerzita Palackého, pp. 403-412.
  32. KULČÁR, L. (2010). Možnosti modelovania vzťahu medzi vzdelanostnou úrovňou a nezamestnanosťou. In Šoltés, V., ed., National and regional economics VIII. Košice: Technical university, Faculty of Economics, pp. 549-555.
  33. LAUKO, V., GURŇÁK, D., KRIŽAN, F.,TOLMÁČI, L. (2011). Školstvo na Slovensku v kontexte regionálnych disparít. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška.
  34. LINDSTRÖM, M. (2009). Psychosocial work conditions, unemployment, and generalized trust in other people: A population-based study of psychosocial health determinants. The Social Science Journal, 46, 584-593.
  35. MAJO, J., ŠPROCHA, B. (2016). Storočie populačného vývoja Slovenska II.: populačné štruktúry. Bratislava: INFOSTAT – Výskumné demografické centrum, CSPV SAV, Univerzita Komenského v Bratislave.
  36. MICHAELI, E., MATLOVIČ, R., IŠTOK, J., KLAMÁR, R., HOFIERKA, J., MINTÁLOVÁ, T., MITRÍKOVÁ, J. (2010). Regionálny rozvoj pre geografov. Prešov: Prešovská univerzita.
  37. MITRÍKOVÁ, J. (2014): Rozvoj cestovného ruchu v slovensko-poľskom pohraničí v kontexte dopravnej dostupnosti. Mladá veda/YoungScience, 2, 3, 26-36.
  38. MLÁDEK, J., ed. (2006). Atlas obyvateľstva Slovenska. Bratislava: Univerzita Komenského.
  39. MLÁDEK, J., GREGOROVÁ, G., MARENČÁKOVÁ, J. (2006). Populačné zdroje ako faktor regionálneho rozvoja. Folia geographica, 10, 367-376.
  40. Moravanská, Ľ. (2004). Problémy ľudských potenciálov prihraničných regiónov Slovenska. In Falťan, Ľ., ed., Regionálny rozvoj Slovenska v európskych integračných kontextoch (Regióny, prihraničné regióny, euroregióny). Bratislava: NK UNESCO – MOST, Sociologický ústav SAV, pp. 35-47.
  41. Murawska, A. (2016). Differences in Unemployment Among Persons in a Special Situation on the Labour Market on the Example of Polish Provinces. Oeconomia Copernicana, 7, 3, 375-388. DOI:http://dx.doi.org/10.12775/OeC.2016.022.
  42. OECD (2007). Human Capital: How what you know shapes your life. [online] [accessed on 15 May 2018]. Retrieved from: http://www.oecd.org/dataoecd/29/48/38435897.pdf.
  43. Offices of Labour, Social Affairs and Family (ÚPSVaR). (2018). The Official Website of the Offices of Labour, Social Affairs and Family. [online] [accessed on 12 March 2018]. Retrieved from: https://www.upsvr.gov.sk/statistiky.html?page_id=1247.
  44. PASTORE, F. (2012). To Study or to Work? Education and Labor-Market Participation of Young People in Poland. Eastern European Economics, 50, 3, 49-78.
  45. PORUBČINOVÁ, M. (2001). Ľudský kapitál – bariéry a šance rozvoja v podmienkach informačnej spoločnosti. Prognostické práce, 3, 1, 27-49.
  46. RAFAJ, O., REHÁK, Š. (2017). Ľudský kapitál a lokálny ekonomický rast na Slovensku. In Scientific papers of the University of Pardubice. Series D, 41, [online] [accessed on 25 January 2018]. Retrieved from: http://hdl.handle.net/10195/69600.
  47. RAJČÁKOVÁ, E. (1999). Nezamestnanosť obyvateľstva podľa postavenia vybraných sociálnych skupín na trhu práce na Slovensku. In Minár, J., Trizna, M., eds., Zborník: Teoreticko-metodologické problémy geografie, príbuzných disciplín a ich aplikácie. Bratislava: Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského, pp. 238-245.
  48. RAJČÁKOVÁ, E., ŠVECOVÁ, A. (2010). Nezamestnanosť a vybrané aspekty demografického správania obyvateľstva Slovenska. Geographia Cassoviensis, 4, 2, 217-224.
  49. RAJČÁKOVÁ, E., ŠVECOVÁ, A. (2014). Sociálna inklúzia – regionálne disparity v kontexte kohéznej politiky EÚ 2007-2013 na Slovensku. In Lauko, V., ed., Regionálne dimenzie Slovenska. Bratislava: Univerzita Komenského, pp. 219-255.
  50. REHÁK, Š., RAFAJ, O. (2015). Univerzity, ľudský kapitál a regionálny rozvoj: teoretické prístupy. [online] [accessed on 28 January 2018]. Retrieved from: https://www.ef.umb.sk/konferencie/kfu_2015/prispevky%20a%20prezentacie/Sekcie/Rehak_Rafaj.pdf.
  51. ROSIČ, M. (2002). Vývoj miery nezamestnanosti vybraných okresov severovýchodného Slovenska v období rokov 1991-2000. Geografické informácie, 7, 2, 157-164.
  52. ROSIČ, M., KAŇUK, J. (2009). Vplyv vybraných socio-ekonomických faktorov na mieru nezamestnanosti na úrovni malých území. Geografický časopis, 61, 4, 315-335.
  53. ROSIČ, M., MADZIKOVÁ, A. (2014). Nezamestnanosť v slovensko-poľskom pohraničí v kontexte cezhraničnej spolupráce. In Ištok, R., ed., Priestorovo-politické systémy na začiatku 21. storočia a perspektívy ich vývoja. Prešov: Prešovská univerzita, pp. 55-72.
  54. ROSIČ, M., PIROHOVÁ, I., KLAMÁR, R. (2017). Komplexná analýza štruktúry populácie, trendy v demografických pohyboch, ich príčiny a sakrálne pamiatky v slovenskom pohraničí. In Michalko, M. et al., eds., Komplexná analýza potenciálu rozvoja vidieckeho cestovného ruchu v regióne poľsko-slovenského pohraničia. Rzeszów: Wydawnictwo Uniwersytetu Rzeszowskiego, pp. 90-106.
  55. SEVÄ, I. J. (2009). Local Contexts, Social Risks and Social Spending Preferences – A Multi-Level Approach. Acta Sociologica, 52, 249-262.
  56. SLOBODNÍKOVÁ, O. (2012). Ľudský kapitál v regionálnom rozvoji. Geografické informácie, 16, 2, 138-148.
  57. STATISTICAL OFFICE SR (2001). Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2001. Bratislava.
  58. STATISTICAL OFFICE SR (2011). Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2011. Bratislava.
  59. STATISTICAL OFFICE SR (2016). Stav a pohyb obyvateľstva v Slovenskej republike. Bilancia pohybu obyvateľstva. Údajové databázy Datacube. [online] [accessed on 15 February 2018]. Retrieved from: www.statistics.sk.
  60. SZÉKELY, V. (1999). Regionálně zrožnicowanie bezrobocia na teritorium Slowacji oraz w rejonach przygranicznych w latach 1997-1998. In Rozpravy i monografie wydzialu ekonomicznego, 18, Rzeszów: Wydzial Ekonomiczny Filii Uniwersytetu M. C. Sklodowskej, pp. 489-509.
  61. SZÉKELY, V. (2001). Časovo-priestorová diferenciácia nezamestnanosti a jej tokov na Slovensku v rokoch 1997-1999. Geografický časopis, 53, 2, 14-170.
  62. Szmielińska-Pietraszek, P., Szymańska, W. (2015). Expectations of employers on the example of Słupsk local labour market (with the particular emphasis on the need for geographical competences). Environmental & Socio-economic Studies, 3, 1, 35-42. DOI: 10.1515/environ-2015-0055.
  63. ŠVECOVÁ, A., RAJČÁKOVÁ, E. (2014). Regionálne disparity v sociálno-ekonomickej úrovni regiónov Slovenska v rokoch 2001-2013. In Lauko, V., ed., Regionálne dimenzie Slovenska. Bratislava: Univerzita Komenského, pp. 257-294.
  64. TARIŠKOVÁ, N., SKORKOVÁ, N. (2016). Ľudský kapitál a priemysel 4.0. Manažment podnikania a vecí verejných, 3, 1-7.
  65. TEJ, J. (2012). Regionálna analýza nezamestnanosti v čase súčasnej ekonomickej recesie. Folia geographica, 19, 223-234.
  66. VALACH, E. (2007). Význam vzdelania v ekonomických teóriách. Banská Bystrica: UMB.
  67. VENGLÁR, P. (2013). Komparatívna analýza trhu práce a nezamestnanosti v prihraničnom regióne. Rigorózna práca. Prešov: Prešovská univerzita.
  68. VIDOVÁ, J. (2013). Investície do ľudského kapitálu – predpoklad zvyšovania miery zamestnanosti. Finančné trhy. Odborný mesačník pre teóriu a prax finančných trhov. [online] [accessed on 4 May 2018]. Retrieved from: http://www.derivat.sk/index.php?PageID=2056.
  69. WiĘckowski, M., MICHNIAK, D., eds., (2012). Poľsko-slovenské pohraničie z hľadiska dopravnej dostupnosti a rozvoja cestovného ruchu. Varšava-Bratislava: IGiPZ PAN, GÚ SAV.