FOLIA GEOGRAPHICA

Menu

Folia Geographica 2014, 56/1, pp. 113-129

GROWING ECONOMIC ACTIVITY OF CHINA

RASTÚCA EKONOMICKÁ AKTIVITA ČÍNY

Oľga SLOBODNÍKOVÁ A*

Received: November 10, 2013 | Revised: January 10, 2014 | Accepted: February 15, 2014

A* Matej Bel University, Tajovského 40, 97401 Banská Bystrica, Slovakia
Olga.Slobodnikova@umb.sk (corresponding author)


PDF
FULL TEXT


Abstract
It has been shown on official data of the World Bank and the International Monetary Fund that China is marked the world’s second largest economy. We can notice that Chinese products and its economic expansion is everywhere, it encroaches on our daily life. The aim of this study is to ascertain the factors which cause the economic increase of China. This study is written about the gross domestic product (GDP), the real growth of GDP, the regional disparities in China and their impact on society. Interesting information is about the role of the Special Economic Zones and about the Chinese Central Bank. The following questions are answered: Why is it good to have gold for China? Why China plans to increase its gold reserves in 2016? The study is concluded by looking at China´s position in the world economy.

Key words
Chinese economy, population, crisis, gold, entrepreneurs

SUMMARY

RASTÚCA EKONOMICKÁ AKTIVITA ČÍNY
Úroveň čínskeho hospodárstva a predovšetkým jeho pozitívne ukazovatele v posledných štyroch rokoch neprekvapujú iba samotných Číňanov, ale aj okolitý svet. Tempo ekonomického rastu tejto najľudnatejšej krajiny sveta bolo v r. 2009 – 2013 výrazne vyššie (12,2 % – 7,7 %) ako rast rozvinutých ekonomík (USA, Japonsko, krajín EÚ). Podiel a vplyv na ekonomickej aktivite a teda aj na spoločensko-ekonomickej situácii má niekoľko kľúčových faktorov. Ide o predovšetkým o faktory demografické, prírodné, politické, ekonomické a sociálne. V rámci demografických faktorov je to počet obyvateľov Číny (1,3 mld., 1. miesto) a z toho vyplývajúca najpočetnejšia pracovná sila na svete. Tá je zamestnaná na jednej strane v štátnych inštitúciách a podnikoch a na druhej strane v súkromných firmách, tak domácich ako i zahraničných. Potom sú to priaznivé prírodné podmienky vo východnej časti krajiny, kde sa nachádzajú nielen úrodné nížiny, mohutné ústia riek a priaznivé klimatické podmienky, ale táto časť je už obmývaná Východočínskym a Juhočínskym morom s množstvom dôležitých prístavov. Práve v JV časti Číny vznikli špeciálne ekonomické zóny, ktoré sa výrazne podieľajú na ekonomickej aktivite Číny. V nich sa nachádzajú okrem domácich hlavne zahraničné firmy, ktoré sú daňovo zvýhodnené a zamestnávajú čínsku pracovnú silu. Takže tu, na juhovýchode, sa zároveň koncentruje najviac čínskej populácie. Tiež treba zdôrazniť, že Čína je krajina kontrastov a existujú v nej značné rozdiely medzi životom na vidieku a na pobreží. Pobrežné mestá v posledných 25ich rokoch zaznamenali doslova ekonomický boom a z rybárskych mestečiek sa stali veľkomestá západného štýlu (Šanghai a i.). Čínsky vidiek je chudobný (800 mil. obyv.), zatiaľ čo obyvatelia miest (500 mil.) sú bohatí. Dramaticky sa teda roztvárajú nožnice medzi chudobnými a bohatými. K ekonomickému rastu Číny prispieva aj tzv. čínska cena. Predstavuje najnižšiu výrobnú cenu produktov a výrobkov vo svete. A toto je jeden z dôvodov prečo sa do Číny sťahuje mnoho zahraničných firiem. Na druhej strane Čína otvára pobočky svojich bánk v zahraničí, čím Čína expanduje na zahraničných trhoch. Čínska vláda si uvedomuje, že bez kvalifikovanej pracovnej sily by nedosiahla ekonomický rast. Preto umožňuje zriadiť prestížne čínske platené univerzity. Na druhej strane posiela študovať vybraných študentov do USA a Európy. Po návrate tieto tzv. „morské korytnačky“ – Číňania, ktorí majú diplomy z prestížnych zámorských univerzít (Harvard, Stanford, UCLA, MIT, Oxford, Cambridge a pod.), resp. majú pracovné skúsenosti z medzinárodných finančných inštitúcií, významných nadnárodných koncernov (Microsoft, HP, Sony, Google a i.), prinášajú odborné, technologické i manažérsko-marketingové poznatky a skúsenosti do Číny. Aj takouto cestou sa Čína derie dopredu. Keď koncom r. 2013 došlo k spomaleniu ekonomického rastu Číny a to hlavne znížením exportu, čínski lídri schválili stimuly na podporu ekonomiky. Išlo predovšetkým o dva najvýznamnejšie faktory rastu: 1. rast založili na domácej spotrebe a 2. na výdavkoch na stavbu infraštruktúry (stavba diaľnic, železníc a pod.). Každá vláda a centrálna banka si uvedomuje, aké dôležité je mať svoje rezervy nielen v peniazoch (v bankovkách), ale hlavne v zlate. Zlato je univerzálne platidlo, s ktorým sa dá obchodovať kedykoľvek a kdekoľvek na svete. Nepodlieha inflácii, zatiaľ čo bankovky podliehajú. Jeho hodnota nebude redukovaná na nulu, či dokonca na mínus, čo sa u bankoviek môže stať. Keďže Čína má v zlate iba 1,2 % (1054 t) svojich rezerv, zvyšok je v bankovkách, uvedomuje si funkciu a hodnotu fyzického zlata. Preto sa čínski lídri rozhodli, že do r. 2016 zvýšia svoje zlaté rezervy 6-násobne. Dôkazom, že to myslia vážne, je otvorenie 56 baní na zlato.

REFERENCES

  1. BBC 2012. China pledges $20bn in credit for Africa at summit. [Online] Accessed on: http://www.bbc.co.uk/news/world-asia-china-18897451 cit. 25. 12. 2013.
  2. BERGSTEN, F. C. 2007. China: The Balance Sheet: What the World Needs to Know Now About the Emerging Superpower. Centre for Strategic and International Studies and Peter G. Peterson Institute for Economics. Washington, DC. 224 p.
  3. BERGSTEN, F. C. et al. 2009. China´s Rise: Challenges and Opportunities. Peter G. Peterson Institute for Economics and the Centre for Strategic and International Studies. Washington, DC. 288 p.
  4. BLIJ, de H. 2012. Why geography matters? Oxford University Press. 368 p.
  5. BOCKER, H. J. 2011. Svoboda jménem zlato. Editor: Austria Gold. 147 s.
  6. BRISTOW, M. 2012. Anual Report 2011. Randgold Resources. Jersey, 15 p. [online] Accessed on: http://www.randgoldresources.com/randgold/content/en/randgold/annual-report-2011-home. Cit.15. 11. 2012.
  7. BRISTOW, M. 2012. Quartery Report 9 August 2012. Randgold Resources. Jersey, Channel Islands. 15 p. [online] Accessed on: http://www.randgoldresources.com/randgold/content/en/randgold/Quartery-Report-9-August-2012 Cit. 19. 11. 2012
  8. CHANG, G. G. 2012a. Why Are the Chinese Buying Record Quantities of Gold? [Online] Accessed on: http://www.forbes.com/sites/gordonchang/2012/01/29/whyare-the-chinese-buying-record-quantities-of-gold/ Cit. 19. 11. 2012
  9. CHANG, G. G. 2012b. China 2013 Forecasts Overstate Growth Potential. Forbes. [Online] Accessed on: http://www.forbes.com/sites/gordonchang/2012/12/23/china-2013-forecasts-overstate-growth-potential/ Cit. 23. 12. 2012
  10. DUNFORT, M. – WIEDONG, L. 2013. The Geographical Transformation of China. Routledge Taylor&Francis Group. 256 p.
  11. FISHMEN, T. C. 2006. China, Inc. Jak Čína drtí Ameriku a svět. Alfa Publishing Praha. 287 p.
  12. GIN Gold Investing News. 2011. Jinshan Gold Mines: Discovering Mineral Wealth in Asia. [Online] Accessed on: http://goldinvestingnews.com/649/jinshan-goldmines-discovering-mineral-wealth-in-asia.html Cit. 04. 01. 2014
  13. GOLD PRICE 2012. 20 Year Gold Price. [Online] Accessed on: http://goldprice.org/gold-price-history.html#20_year_gold_price Cit. 08. 11. 2012
  14. GUO, R. 2006. Cultural Influences on Economic Analysis. Palgrave Macmillan. 256 p. GUO, R. 2009. How the Chinese Economy Works? Palgrave Macmillan 2nd edition. 368 p.
  15. HSING, Y. 2012. The Great Urban Transformation: Politics of Land & Property in China. Oxford University Press New York. 272 p.
  16. HUNTINGTON, S. 2007. Střet civilizací. Rybka Publisher Praha. 447 p.
  17. IMF International Monetary Fund. 2012. Gold in the IMF. [Online] Accessed on: http://www.imf.org/external/np/exr/facts/gold.htm Cit. 24. 8. 2012
  18. KEES de JAGER, J. 2012. Jan Kees de Jager News, Bloomberg. [Online] Accessed on: http://topics.bloomberg.com/jan-kees-de-jager/ Cit. 19. 12. 2012
  19. LARMER, B. 2006. Mandžuský mandát. National Geographic. 10/2006 92-117
  20. LIN, J. Y. 2011. Demystifying the Chinese Economy. Cambridge University Press. 330 p.
  21. NAUGHTON, B. J. 2004. Holding China Together: Diversity and National Integration in the Post-Deng Era. Cambridge University Press, New York. 318 p.
  22. NAUGHTON, B. J. 2006. The Chinese Economy: Transition and growth. Massachusetts Institute of Technology MIT Cambridge, USA. 544 p.
  23. OAKES, T. 2010. Faiths on display: Religion, Tourism and the Chinese state. Rowman&Litlefield Publishers, Colorado, USA. 292 p.
  24. PASCAL, C. 2012. Bloomberg. [Online] Accessed on: http://www.bloomberg.com/ Cit. 9. 12. 2013
  25. PERRY, J. E. – SELDEN, M. 2010. Chinese Society. Routledge 3rd edition Asia’s Transformation. 344 p.
  26. PORTAL 24 GOLD. 2012. List of gold mining companies. [Online] Accessed on: http://www.24hgold.com/english/listcompanies.aspx?fundamental=true&commodity=PL Cit. 22. 12. 2013
  27. REPORT ON CHINESE ECONOMIC, SOCIAL DEVELOPMENT PLAN 2012. Population. Chinese Government´s Official Web Portal. [Online] Accessed on: http://english.gov.cn/2005-08/08/content_27315.htm Cit. 19. 12. 2013
  28. SHIRK, S. L. 1994. How China Opened Its Door. The Booking Institution, Washington, DC. 120 p.
  29. SHIRK, S. L. 2008. China: Fragile Superpower. Oxford University Press, New York. 336 p.
  30. SUTTER, R. G. 2011. Chinese Foreign Relations. Rowman&Litlefield Publishers. 446 p.
  31. TRADING ECONOMICS 2012. China GDP Annual Growth Rate. [Online] Accessed on: http://www.tradingeconomics.com/china/gdp-growth-annual Cit. 5. 12. 2013.
  32. WASSERSTORM, J. N. 2010. China in the 21st Century: What everyone needs to know? Oxford University press, New York, USA. 192 p.
  33. WINTHER, J. G. 2012. Cooperating with China on Research Project AMORA. Norwegian Polar Institute. [Online] Accessed on: http://www.npolar.no/en/news/2011/2011-11-02-amora.html Cit. 27.11. 2012
  34. YEH, E. T. 2012. Transnational environmentalism and entanglements of sovereignty: The tiger campaign across the Himalayas. Political Geography 31:408-418. 09/2012; DOI: 10.1016
  35. YEH, E. T. – GAERRANG, Y. 2011. Tibetan pastoralism in neoliberalizing China: Continuity and change in Gouli. Social Science. Royal Geographical Society. Vol. 43. Issue 2. 165-172 p.