FOLIA GEOGRAPHICA

Menu

Folia Geographica 2022, 64/1, pp. 112-130

TEMPORAL AND SPATIAL ANALYSIS OF POPULATION AGEING AND GROWING YOUNGER IN SLOVAKIA

Marcela KÁČEROVÁ A*, Jozef MLÁDEK B, Dagmar KUSENDOVÁ C

Received: April 28, 2022 | Revised: June 12, 2022 | Accepted: June 16, 2022

Paper No. 22-64/1-638

A* Comenius University in Bratislava, Ilkovičova 6, 842 15 Bratislava 4, Slovakia
ORCID https://orcid.org/0000-0003-2423-8251
marcela.kacerova@uniba.sk (corresponding author)

B Družicova 6, 821 02 Bratislava 3, Slovakia
ORCID https://orcid.org/0000-0002-7615-8109
jozef.mladek1@gmail.com

C Comenius University in Bratislava, Ilkovičova 6, 842 15 Bratislava 4, Slovakia
ORCID https://orcid.org/0000-0002-6040-9743
dagmar.kusendova@uniba.sk


PDF FULL TEXT

Abstract
Population ageing is one of the fundamental features of current population development, with an evidently irreversible future impact. The intensity and importance of this process is significant on a global scale, mainly during the past hundred years. Population ageing is linked causally to the second demographic transition and its end in the more developed parts of the world. To a certain extent, this can be labelled a “success of the modernisation of life”; on the other hand, it leads to a few problems in relation to the family, to the social and economic components of society. Even though this process is irreversible from the viewpoint of the individual, it is, in fact, changeable from the viewpoint of a specific population. The main aim of the paper is an analysis of the ageing population of Slovakia with an emphasis on the temporal and spatial-temporal aspect of changes in the age structure in NUTS 4 SR territorial units. The Slovak population is affected by the ageing of the population in the context of European development. The study reveals the fact that its nature and intensity are changing. The 1990s in Slovakia are characterised by relative bottom-up ageing, with an abrupt increase in intensity. In contrast, the process of relative top-down ageing is typically of very low intensity. The main cause is a radical decline in fertility combined with the very slight improvement in mortality rates. Multiple cohorts born after the Second World War in the age structure of Slovakia shifted to over the age of 45, and this identifies the very process of ageing from the middle. The last decade (2011 – 2021) of the analysis indicates a gradual reversal in the age structure development of the Slovak population. This last decade is characterised by a population growing younger from the bottom and intensification of the ageing process at the top. Regional analysis using the Sonis method confirms Slovakia-wide trends of relative top-down ageing or growing younger from below, although identifying the causes is more difficult. The study confirms the cardinal process of the population growing younger from below in NUTS 4 around the capital of the Slovak Republic.

Key words
Ageing, Slovakia, district/NUTS4, growing younger, Sonis graph.

REFERENCES

  1. BEZÁK, A. (1992) Regionálne diferencie v procese starnutia obyvateľstva Slovenska v období 1970-1985. In: Zborník z 3. demografickej konferencie. Slovenská štatistická a demografická spoločnosť, Bratislava, 51-55.
  2. BODNÁROVÁ, B., 2001, Starnutie populácie ako dôsledok demografického vývoja v povojnovom období. Working papers 1, Prognostický ústav Slovenskej akadémie vied, Bratislava
  3. CASELLI, C., VALLIN, J., WUNSCH, W. (2006). Demography: Analysis and Synthesis: a treatise in population studies. Volume III. Academic Press. s. 657.
  4. CHAJDIAK, J. (1999). Poznámka k veku odchodu do dôchodku. In: Demografické, zdravotné a sociálno – ekonomické aspekty úmrtnosti. 7. demografická konferencia. Trenčianske Teplice. Slovenská štatistická a demogeografická spoločnosť. Bratislava, s. 46-47.
  5. CHOVANCOVÁ, J. (1999). Vzťah úmrtnosti a vekovej obyvateľstva na úrovni okresov SR. In : Demografické, zdravotné a sociálno – ekonomické aspekty úmrtnosti. 7. demografická konferencia. Trenčianske Teplice. Slovenská štatistická a demogeografická spoločnosť, Bratislava, s. 48-61.
  6. CHOVANCOVÁ, J., MLÁDEK, J. (1996). Regionálne aspekty procesov starnutia. In: Regionálne a demografické aspekty v štatistike. Zborník materiálov zo seminára v Košiciach. Slovenská štatistická a demogeografická spoločnosť. Bratislava, s. 52-55.
  7. ČERNÝ, M. (1978a). Vývoj starnutia a defeminizácie vidieckeho a mestského obyvateľstva ČSSR v období 1961-1970. 1. časť. Demografie, 20, 3, 204-212.
  8. ČERNÝ, M., (1978b). Vývoj starnutia a defeminizácie vidieckeho a mestského obyvateľstva ČSSR v období 1961-1970. 2. časť. Demografie, 20, 4, 324-330
  9. FEDERÁLNÍ STATISTICKÝ ÚŘAD (1985). Historická statistická ročenka ČSSR. [Historical Statistical Yearbook of the Czechoslovak Socialist Republic] Alfa, Praha.
  10. JACKSON, N. (2012). The policy-maker’s guide to population ageing: key concepts and issues. Policy research paper, No. 13, School of sociology and social work, University Tasmania. p. 1-57.
  11. KÁČEROVÁ, M., BLEHA, B. (2007). Teoretické východiská populačného starnutia a retrospektívny pohľad na starnutie Európy. Slovenská štatistika a demografia. – ISSN 1210-1095. – Roč. 17, č. 3 (2007), s. 43-61
  12. KÁČEROVÁ, M., ONDAČKOVÁ, J., MLÁDEK J. (2013). Sociálne služby pre seniorov, typy, veľkosť a priestorová diferencovanosť – komparácia Českej republiky a Slovenskej republiky. Regionální studia. ročník 7. číslo 1. 51 – 66 s.
  13. KÁČEROVÁ, M., ONDAČKOVÁ, J., MLÁDEK J. (2014). Time-space differences of population ageing in Europe. Hungarian Geographical Bulletin, Vol. 63, No. 2, p. 177-199
  14. KÁČEROVÁ, M., ONDAČKOVÁ, J. (2015a). The process of population ageing in countries of the Visegrad Group (V4). Erkunde, Vol. 69, No.1, s. 49 – 68.
  15. KÁČEROVÁ, M., ONDAČKOVÁ, J. (2015b). Proces starnutia populácie Slovenska v európskom kontexte. Slovenská štatistika a demografia 3(2015) r. 25.
  16. KÁČEROVÁ, M., NOVÁKOVÁ, M. (2016). Vplyv populačných procesov na starnutie obyvateľstva v krajinách V4. Slovenská štatistika a demografia r. 26, č. 2, s. 47-62
  17. LESTHAGE, R. (1983). A Century of Demographic and Cultural Change in Western Europe: An Exploration of Underlying Dimensions. Population and Development Review, 9, 3, 411-435.
  18. MACKELLAR, F., L. (2003). The predicament of Population Aging: A review Essay. Vienna Yearbook of Population Research, 2003, Vol. 1, p. 73-99.
  19. MAŠKOVÁ, M. (1991). Současná věková struktura a proces demografického stárnutí v Československa Demografie, roč. 33. č.1. Praha, s.22-28.
  20. MITRÍKOVÁ, J., MADZIKOVÁ A., LIPTÁKOVÁ, M. (2013). vybrané aspekty kvality života seniorov – teoretický vstup do problematiky. Folia Geograhica 2013 (21), pp. 84-106
  21. MLÁDEK, J. (1995). Národnostná štruktúra obyvateľstva Slovenska a procesy jeho starnutia. In: Fenomén národnosti a náboženstva v demografii strednej Európy. Zborník príspevkov z 5. demografickej konferencie. Slovenská štatistická a demografická spoločnosť, Bratislava, 98-104.
  22. MLÁDEK, J. (2000). Starnutie obyvateľstva, globálna a regionálna dimenzia. In: Kierkegardove dni. Zborník referátov z filozoficko-ekologického sympózia. Zvolen: Technická univerzita vo Zvolene, 2000. s. 66 – 71.
  23. MLÁDEK, J. (2003). Population ageing in Slovakia and Japan. In: Acta Facultatis Rerum Naturalium Universitatis Comenianae, Geographica Nr. 23. Bratislava, s. 131-153.
  24. MLÁDEK, J. (2004). Časové a priestorové aspekty procesu starnutia obyvateľstva Slovenska. In: Rolková, N., ed., Desaťročie Slovenskej republiky. Matica slovenská, Martin, s. 311-322.
  25. MLÁDEK, J, PAVLÍKOVÁ, S. (1999): Starnutie obyvateľstva slovenska vo svetle vybraných štatistických mier. Folia Geographica 3, Vol. XXXII. Prešov 1999, Acta Facultatis Studiorum Humanitatis et Naturae Universitatis Prešoviensis, Prírodné vedy, PU Prešov, ISBN 80-8068-270-4
  26. MLÁDEK, J., KÁČEROVÁ, M. (2008). Analysis of Population Ageing in Slovakia: time and regional dimensions. Geografický časopis. Vol. 60, no. 2 (2008), p. 179 – 197.
  27. KÁČEROVÁ, M. – MLÁDEK, J. (2012). Population Ageing as Generation Substitutions: Economic and Social Apects. Ekonomický časopis 60, č. 3, s. 259-276.
  28. ONDAČKOVÁ, J., KÁČEROVÁ, M., MLÁDEK, J., POPJAKOVÁ, D., VANČURA, M. (2018). Population age structure transformation in the capitals of the Visegrad Group countries. Geographia Polonica (2018) vol. 91, iss. 3, pp. 281-299.
  29. PASTOR, K. (2002) Rodina a rodinná politika v druhej demografickej revolúcii. [Family and Family Policy in the Second Demographic Transition.] In: Rodina v ohrození – výzva pre sociálne vedy. Zborník k 10. výročiu obnovenia Trnavskej Univerzity v Trnave. Katedra sociológie Fakulty humanistiky Trnavskej univerzity, Trnava, 30-41.
  30. PAVLÍKOVÁ, S., MLÁDEK, J. (2001). Starnutie obyvateľstva Európy. In: Zborník prác Pedagogickej fakulty Masarykovej Univerzity, Geografie XII. Masarykova Univerzita v Brne, s.148–153.
  31. PODOLÁK, P. (1998). Zmeny vekovej štruktúry obyvateľstva miest slovenskej republiky. In: Podobnosti a rozdíly vývoje měst ČR a SR po roce 1990. Sborník 2 československého akademického geografického semináře. Brno, s. 43-49.
  32. SONIS, M., 1981, Space and Time the Geography of Aging. In: Griffith, D. A., MacKinnon, R. D., des, Dynamic spatial models. Alphen aan den Rijn.
  33. ŠPROCHA, B. ed. (2019). Populačný vývoj v krajoch a okresoch Slovenska od začiatku 21. storočia. Infostat. Retrieved from: http://www.infostat.sk/vdc/pdf/populacny_vyvoj_2019.pdf. Accessed on 18 March 2022
  34. ŠPROCHA, B. ed. (2020). Analýza demografického vývoja oblastí a obcí podľa štatútu a veľkosti v Slovenskej republike . Infostat. Retrieved from: http://www.infostat.sk/vdc/pdf/Analyza_oblasti_obce_Slovensko.pdf. Accessed on 10 March 2022
  35. SRB, V. (2004). 1000 let obyvatelstva českých zemí. Praha: Karolinum. 276 s. ISBN 80-246-0712-3
  36. SVETOŇ, J. (1958). Obyvateľstvo Slovenska za kapitalizmu. Slovenské vydavateľstvo politickej literatúry. Bratislava, s. 195-220.
  37. ŠÚ SR (1992). Sčítanie ľudu domov a bytov 1991.
  38. ŠÚ SR (2002). Sčítanie obyvateľov domov a bytov 2001.
  39. ŠÚ SR (2012). Sčítanie obyvateľov domov a bytov 2011
  40. ŠU SR (2022). Sčítanie obyvateľov domov a bytov 2021
  41. ŠÚ SR (2022-1951). Vekové zloženie obyvateľstva Slovenskej republiky 1950 – 2021. Bratislava.
  42. SK-NUTS (2004) Vyhláška 438/2004 Z.z. Štatistického úradu Slovenskej republiky z 19. júla 2004, ktorou sa vydáva klasifikácia štatistických územných jednotiek).
  43. VAN DE KAA, D. J. (1987). Europe’s second demographic transition. Population bulletin, 42, 1-57
  44. VAN DE KAA, D., J. (1980). Recent Trends in Fertility in Western Europe. In: Hiorns, R. W., ed., Demographic Patterns in Developed Societies. Taylor and Francis, London, 55-83,
  45. VAŇO, B. ed. (2000). Populačný vývoj v Slovenskej republike 1999. Bratislava : Infostat.
  46. VAŇO, B. ed. (2001). Obyvateľstvo Slovenska 1945 – 2000. Bratislava : Infostat
  47. VAŇO, B. ed. (2003). Populačný vývoj v Slovenskej republike 2002. Bratislava : Infostat
  48. VEREŠÍK, J. (1974). Štruktúra obyvateľstva. In : Slovensko – Ľud I. Obzor Bratislava, s. 372 –382.
  49. VOJTKO, D., (1983) Proces starnutia populácie a predlžovanie ľudského veku v podmienkach SSR. Ekonomické rozhľady, 16, 4, 113-127.