Skip to main content

FOLIA GEOGRAPHICA

Menu

Folia Geographica 2019, 61/1, pp. 36-67

LOCAL ACTION GROUP AS A TOOL OF INTER-MUNICIPAL COOPERATION: CASE STUDY OF SLOVAKIA

Radoslav KLAMÁR A*, René MATLOVIČ B, Monika IVANOVÁ C, Robert IŠTOK D, Ján KOZOŇ E

Received: April 4, 2019 | Revised: May 12, 2019 | Accepted: May 18, 2019

Paper No. 19-61/1-529

A* University of Prešov, 17. novembra 1, 080 01 Prešov, Slovakia
radoslav.klamar@unipo.sk (corresponding author)

B Institute of Geography, Slovak Academy of Sciences, Štefánikova 49, 814 73 Bratislava, Slovakia
rene.matlovic@saavs.sk

C University of Prešov, 17. novembra 1, 080 01 Prešov, Slovakia
monika.ivanova@unipo.sk

D University of Prešov, 17. novembra 1, 080 01 Prešov, Slovakia
robert.istok@unipo.sk

E University of Prešov, 17. novembra 1, 080 01 Prešov, Slovakia
Jan.Kozon@statistics.sk


PDF FULL TEXT

Abstract
The main role of municipalities and their self-governments is to provide adequate public services and support for the local development. A significant limiting factor in achieving their effectiveness and quality is the insufficient size of municipalities, which makes impossible to realize economies of scale, and the absence of sufficient level of the human and social capital. A large number of small municipalities and a fragmented settlement structure are typical for the territory of Slovakia. In this respect, the support for inter-municipal cooperation as an alternative to amalgamations of the local self-governments is a possible solution. One of the platforms of this cooperation is Local Action Group (LAG), which is now receiving increased attention. Support for inter-municipal cooperation in the form of LAGs has also appeared in the “Call for proposals 21/PRV/2017” under the Rural Development Programme of the Slovak Republic 2014 – 2020. The aim of the paper is to assess the spatial allocation of financial means from the above-mentioned call to individual LAGs across the self-governing regions of the Slovak Republic in relation to their socio-economic status. Financial allocations were monitored in the total volume as well as in respect to the number of inhabitants of LAGs and socio-economic status of the regions was defined by a set of 14 selected socio-economic indicators. The regression and correlation analysis was used to assess the spatial justice of the distribution of financial means to LAGs, with the Pearson correlation coefficient as a measure of the linear correlation between paired data. The obtained results show that funding volumes have developed a growing tendency towards the least developed regions in the south-east of Slovakia, however, considering the level of socio-economic status of the individual regions of the Slovak Republic, the allocation of financial means is not quite optimal.

Key words
Inter-municipal cooperation, Local Action Group (LAG), regional development, socio-economic status, self-governing regions, the Slovak

REFERENCES

  1. ALBU, R.G., CHITU, I.B. (2014). Local Action Goups (LAGS) – An Important Instrument in Ensuring the Sustainable Development of Rural Areas in Romania. Bulletin of the Transilvania University of Braşov, Economic Sciences, 56, 2, 97-104.
  2. ALI, S., MACHART, F., VIMMR, M.K. (2012). Negativní aspekty slučování municipalit: analýza akademické diskuze. Acta Politologica, 4, 3, 263-283.
  3. ALLERS, M.A., VAN OMMEREN, B. (2016). Intermunicipal Cooperation, Municipal Amalgamation and the Price of Credit. Local Government Studies, 42, 5, 717-738. DOI:10.1080/03003930.2016.1171754.
  4. ALLERS, M.A., GEERTSEMA, J.B. (2016). The Effects of Local Government Amalgamation on Public Spending, Taxation, and Service Levels: Evidence from 15 Years of Municipal Consolidation. Journal of Regional Science, 56, 4, 659–682. DOI:10.1111/jors.12268.
  5. ANGELOVIČ, M., BENČ, V. (2012). Vybrané problémy mikroregionálnych združení obcí na slovensko-ukrajinskom pohraničí. Folia Geographica, 19, 27-36.
  6. BABINSKÝ, P. (2015). Medziobecná spolupráca. Retrieved from http://databaze.mikroinovace.eu/wp-content/uploads/2015/07/Babinsk%C3%BD.pdf. [accessed on 16 May 2018].
  7. BEL, G., WARNER, M.E. (2015). Inter-Municipal Cooperation and Costs: Expectations and Evidence. Public Administration, 93, 1, 52–67. DOI:10.1111/padm.12104.
  8. BUČEK, J. (1997). Sídelný systém a interkomunálna spolupráca. In Delmartino, F., Vermessen, E., Miháliková, S., Falťan, L., ed., Nové podoby verejnej správy (slovenská a flámska skúsenosť). Bratislava: Sociologický ústav SAV, pp. 162-177.
  9. CZAPIEWSKA, G. (2012). Lokalne Grupy Działania a kreowanie rozwoju regionalnego w województwach pomorskim i zachadniopomorskim. Nierówności Społeczne a Wzrost Gospodarczy, 29, 261-272.
  10. DE JONG, H. W. (1985). Dynamische Markttheorie. Leiden: Stenfert Kroese.
  11. DOLLERY, B., JOHNSON, A. (2005). Enhancing Efficiency in Australian Local Government: An Evaluation of Alternative Models of Municipal Governance. Urban Policy and Research 23, 1, 73–85. DOI: 10.1080/0811114042000335278.
  12. DONAUER, E., RAJČÁKOVÁ, E. (2014). Endogénny a exogénny rozvoj na príklade Mikroregiónu pod Marhátom. In Lauko, V., ed., Regionálne dimenzie Slovenska. Bratislava, Univerzita Komenského, pp. 339-362.
  13. DREW, J., KORTT, M.A., DOLLERY, B. (2016). Did the Big Stick Work? An Empirical Assessment of Scale Economies and the Queensland Forced Amalgamation Program. Local Government Studies, 42, 1, 1-14. DOI:10.1080/03003930.2013.874341.
  14. DUŠEK, J. (2010). Faktory regionálního růstu a rozvoje: se zaměřením na spolupráci měst a obcí v Jihočeském kraji. České Budějovice: Vysoká škola evropských a regionálních studií.
  15. DŽUPINOVÁ, E., HALÁS, M., HORŇÁK, M., HURBÁNEK, P., KÁČEROVÁ, M., MICHNIAK, D., ONDOŠ, S., ROCHOVSKÁ, A. (2008). Periférnosť a priestorová polarizácia na území Slovenska. Bratislava: Geografika.
  16. FALŤAN, Ľ., STRUSSOVÁ, M., KOSTLÁN, D., FALŤANOVÁ, Ľ., SOPIROVÁ, A. (2011). Malé vidiecke sídla na Slovensku začiatkom 21. storočia. Bratislava: Sociologický ústav SAV.
  17. FALŤAN, Ľ., STRUSSOVÁ, M. (2016). Mikroregionálna a euroregionálna spolupráca obcí na Slovensku. Bratislava: Sociologický ústav SAV.
  18. FOX, W.F., GURLEY-CALVEZ, T. (2006). Will Consolidation Improve Sub-National Governments? (Policy Research Working Paper No. 3913). Washington, DC: World Bank.
  19. FURMANKIEWICZ, M. (2002). Funkcjonalno-przestrzenne sieci współpracy samorzadów lokalnych. Studia Regionalne i Lokalne, 1, 8, 5-24.
  20. GALVASOVÁ, I., BINEK, J., CHABIČOVSKÁ, K., HOLEČEK, J., HALÁSEK, D. (2007). Spolupráce obcí jako faktor rozvoje. Brno: Georgetown.
  21. GRÁC, R. (2014). Geografické aspekty komunálnej reformy. Bratislava: 1000knih.sk.
  22. HANES, N., WIKSTRÖM, M. (2010). Amalgamation Impacts on Local Growth: Are Voluntary Municipal Amalgamation More Efficient than Compulsory Amalgamations? Canadian Journal of regional Science, 33, 1, 57-70.
  23. HARDIN, R. (1989). Political Obligation. In Hamlin, A., Pettit, Ph., ed., The Good Polity. Normative Analysis of the State. Oxford: Basil Blackwell, pp. 103-119.
  24. HASPROVÁ, M., DRÁBIK, P., ŽÁK, Š. (2012). Možnosti a perspektívy medziobecnej spolupráce. In Drábik, P., Červenka, P., Hlavatý, I., Jansová, P., ed., Vedecké state Obchodnej fakulty 2012. Bratislava: EKONÓM, pp. 143-154.
  25. HRADISKÁ, A. (2007). Financing of the Rural Country throught the Institute „Local Action Group“. 2nd Central European Conference in Regional Science, October 10-13, 2007, Nový Smokovec, pp. 342-346.
  26. CHABIČOVSKÁ, K., BINEK, J. (2007). Zdokonalování veřejné správy a samosprávy ČR. Brno: KONVOJ.
  27. CHAJDIAK, J. (2009). Štatistika v exceli 2007. Bratislava: Statis.
  28. JEŽEK, J., MALAST, J., KOPECKÝ, M., KAŇKA, L. (2015). Spolupráce obcí a měst – České a evropské přístupy ke slučování obcí a meziobecní spolupráci. Plzeň: Západočeská univerzita.
  29. IŠTOK, R., KLAMÁR, R. (2005). Geografické aspekty vytvárania spoločných obecných úradov v kontexte mikroregionálnej medziobecnej spolupráce. Acta Facultatis Rerum Naturalium Universitatis Comenianae. Geographica. Supplementum 3, 221-228.
  30. IŠTOK, R., TEJ, J. (2004). Perspektívy reformy územnej samosprávy na miestnej úrovni v kontexte sídelnej štruktúry Slovenska. Folia Geographica 7, 62-74.
  31. KASSAI, Z., FARKAS, T. (2013). The Participative Charakteristics of LAG-members in Hungary. Review on Agriculture and Rural Development, 2, 1, 98-103.
  32. KATONA-KOVÁCS, J., HIGH, CH., NEMES, G. (2011). Importance of Animation Actions in the Operation of Hungarian Local Action Groups. European Countryside, 3, 4, 227-240.
  33. KLAMÁR, R. (2006). Stanovenie priorít rozvoja regiónu v procese strategického plánovania na príklade vidieckeho mikroregiónu Ptava. Folia Geographica, 10, 224-233.
  34. KLAMÁR, R. (2011). Vývoj regionálnych disparít na Slovensku s osobitným zreteľom na regióny východného Slovenska. Folia Geographica, 18, 89-170.
  35. KLAMÁR, R. (2016). Development Tendencies of Regional Disparities in the Slovak Republic. Geographica Pannonica 20, 3, 136-151. DOI: 10.18421/GP20.03-02.
  36. KLIMOVSKÝ, D. (2009). O možných riešeniach fragmentovanej lokálnej sídelnej štruktúry. Acta Politologica, 1, 2, 181-2013.
  37. KLOBUČNÍK, M., BAČÍK, V., MATIAŠOVÁ, M., FILA, R. (2018). Negatívne aspekty zlučovania obcí v rámci komunálnych reforiem – perspektíva na príklade Slovenskej republiky. Sociológia 50, 4, 448-481. DOI: http://doi.org/10.31577/sociologia.2018.50.4.18.
  38. KOŁSUT, B. (2015). Zinstytucjonalizowane sieci współdziałania międzygminnego w Polsce. Dissertation work. Poznań: Uniwersytet im. Adama Mickiewicza w Poznaniu.
  39. KOPRIĆ, I. (2012). Consolidation, Fragmentation and Special Statuses of Local Authorities in Europe. Croatian and Comparative Public Administration, 12, 4, 1175-1196.
  40. KOREC, P. (2005). Regionálny rozvoj Slovenska v rokoch 1989-2004. Bratislava: Geografika.
  41. KUKLIŠ, P. (2002). Medziobecná spolupráca. Právny obzor, 85, 2, 141-145.
  42. KVASOVÁ, D. (2018). Miestne akčné skupiny ako forma partnerstva v marketingovom manažmente cieľového miesta. In Budinská, S., Huliaková, Z., Budinský, M. eds., Scienta Iuventa 2018. Banská Bystrica: Iuventa, pp. 1-11.
  43. LOVACKÁ, S. (2006). Význam a formy interkomunálnej spolupráce obcí pre regionálny rozvoj. Folia Geographica, 10, 335-339.
  44. LUKIĆ, A., OBAD, O. (2016). New Actors in Rural Development – The LEADER Approach and Projectification in Rural Croatia. Sociologija i proctor, 54, 1, 71-90. DOI: 10.5673/sip.54.1.4.
  45. MADAJOVÁ, M., MICHÁLEK, A., PODOLÁK, P. (2014). Úroveň regionálnych disparít na Slovensku a jej zmena v období rokov 2001-2011. In Michálek, A., Podolák, P., eds., Regionálne a priestorové disparity na Slovensku, ich vývoj v ostatnom desaťročí, súčasný stav a konzekvencie. Geographia Slovaca, 28, 127-152.
  46. MAES, R. (1997). Miestna samospráva a územné členenie. In Delmartino, F., Vermessen, E., Miháliková, S., Falťaň, L., eds., Nové podoby verejnej správy (slovenská a flámska skúsenosť). Bratislava: Sociologický ústav SAV, pp. 34-62.
  47. MATLOVIČ, R., MATLOVIČOVÁ, K. (2011). Regionálne disparity a ich riešenie na Slovensku v rozličných kontextoch. Folia Geographica, 18, 8-88.
  48. MATLOVIČ, R., KLAMÁR, R., KOZOŇ, J., IVANOVÁ, M., MICHALKO, M. (2018). Spatial polarity and spatial polarization in the context of supranational and national scales: regions of Visegrad countries after their accession to the EU. Bulletin of Geography. Socio-economic Series, 41, 59-78. DOI: http://dx.doi.org/10.1515/bog-2018-0026.
  49. MATLOVIČOVÁ, K., ŽIDOVÁ, A., KOLESÁROVÁ, J. (2014). Dynamika regionálnych disparít na Slovensku v predkrízovom a krízovom období a ich riešenie nástrojmi regionálnej politiky. In Michálek, A., Podolák, P., eds., Regionálne a priestorové disparity na Slovensku, ich vývoj v ostatnom desaťročí, súčasný stav a konzekvencie. Geographia Slovaca, 28, 63-99.
  50. MICHALCEWICZ-KANIOWSKA, M., ZAJDEL, M., TOADER, C.S. (2017). Functioning of the Local Groups of Action (LAG) in the Aspects of Sustainable Rural Development Policy. Advanced Research in Life Sciences, 1, 1, 44-47. DOI: 10.1515/arls-2017-0007.
  51. MOSORA, L.C., MOSORA, M.H. (2012). The Importance of Local Action Groups in the Romanian European Integration Process: an Empirical Study. Informatica Economica, 16, 4, 44-48.
  52. NIAOUNAKIS, T., BLANK, J. (2017). Inter-municipal cooperation, economies of scale and cost efficiency: an application of stochastic frontier analysis to Dutch municipal tax departments. Local Government Studies, 43, 4, 533-554. https://doi.org/10.1080/03003930.2017.1322958
  53. NIŽŇANSKÝ, V. (2004). Komunálna reforma. Materiál pre verejnú diskusiu. Retrieved from: http://komunal.eu/images/pdf/komunalna_reforma.pdf. [accessed on 25 March 2018].
  54. NIŽŇANSKÝ, V., CIBÁKOVÁ, V., HAMALOVÁ, M. (2014). Tretia etapa decentralizácie verejnej správy na Slovensku. Bratislava: Wolters Kluwer.
  55. NUNVÁŘOVÁ, S. (2016). European Integration in Rural Areas Through Local Action Groups – Complexity of the Implementation of Local Development in the Czech Republic. In Kovářová, E., Melecký, L., Staníčková, M. Proceedings of the 3rd International Conference on European Integration, Ostrava, pp. 679-688.
  56. PADOVÁ, J., PIROVÁ, B., POTOMOVÁ, J. (2012). Analýza regionálnych disparít na príklade vybraných ukazovateľov v období rokov 2004-2010 na území Slovenskej republiky. In Klímová, Žítek, eds., XV. medzinárodní kolokvium o regionálních vědách. Brno, Valtice: Masasykova univerzita, pp. 69-80.
  57. PARLIŃSKA, A., IGNAR, M. (2016). Leader Programme as the Sources of Financing Local Action Groups Activities in the Mazovian Voivodeship. Oeconomica, 15, 4, 137-145.
  58. PÁRTLOVÁ, P., HRON, J. (2016). Local Action Groups (LAG) as an Actor in the Regional Administration (Results of a Case Study in the Region of the Czech Republic). International Journal of Economic and Finance Sudies, 4, 2, 195-204.
  59. PATKOŚ, C. (2018). Specialities in the institutionalisation of hungarian leader Local action grups. European Countryside, 10, 1, 89-106. DOI: 10.2478/euco-2018-0006.
  60. PECHROVÁ, M., BOUKALOVÁ, K. (2015). Differences Among Czech Local Action Groups In Using Selected Principles of Leader. Scienta Agriculturae Bohemica, 46, 1, 41-48. DOI: 10.1515/sab-2015-0015.
  61. POCOL, C.B., KASSAI, Z. (2016). Initiatives for Promoting Innovation Among Local Action Groups in Romania. Bulletin UASVM Horticulture, 73, 2, 291-298. DOI: 10.15835/buasvmcn-hort:12348.
  62. PONČÍKOVÁ, I. (2015). Mikroregiony x MAS: přínosy a nevýhody pro obce. Brno, Fond mikroprojektů.
  63. PUSTÁ, B., DOLNÁ, Z. (2010). Mikroregionálne združenia ako jedna z foriem medziobecnej spolupráce. Geographia Cassoviensis, 4, 2, 168-172.
  64. Pustá, B. (2011). Mikroregionálne združenia obcí ako jedna z možností rozvoja vidieckych sídiel v kontexte ich transformácie. Folia Geographica, 17, 314-322.
  65. RAJČÁKOVÁ, E., ŠVECOVÁ, A. (2009). Regionálne disparity na Slovensku. Geographia Cassoviensis, 3, 2, 142-149.
  66. RAJČÁKOVÁ, E., ŠVECOVÁ, A. (2014). Regionálne dispatity na Slovensku v kontexte kohéznej politiky EÚ 2007-2013. In Michálek, A., Podolák, P. ed., Regionálne a priestorové disparity na Slovensku, ich vývoj v ostatnom desaťročí, súčasný stav a konzekvencie. Geographia Slovaca, 28, 101-126.
  67. SEMIAN, M., NOVÁČEK, A. (2017). The reintepretation of histories in identities of newly established regions: The case of Local Action Groups in Czechia. Hungarian Geographical Bulletin, 66, 4, 307-319. DOI: 10.15201/hungeobull.66.4.3.
  68. SIENKIEWICZ, W. (2015). The impact of Cross-Sectoral Partnerships on Local Development on the Example of Activity LAGs in Lublin Province. Zarzadzanie Publiczne, 4, 32, 333-350. DOI:10.4467/20843968ZP.15.021.4767.
  69. SLAVÍK, V., BAČÍK, V. (2007). Mikroregióny ako podklad ku komunálnej reforme v SR. Geographia Cassoviensis, 1, 1, 169-174.
  70. SLAVÍK, V., GRÁC, R., KLOBUČNÍK, M. (2010). Reflexia k problematike spoločných obecných úradov v Slovenskej republike. Geographia Cassoviensis, 4, 2, 193-200.
  71. SLAVÍK, V., BAČÍK, V., KLOBUČNÍK, M., GRÁC, R., KOŽUCH, M., FALŤAN, V., FILA, R. (2016). Analýza mikroregiónov Slovenskej republiky. Bratislava: Univerzita Komenského.
  72. SLOVÁKOVÁ, H., JURAJDOVÁ, J., ŠULÁK, T., ČEPELKA, O., JÄGER, S., LYSEK, J., ŠARADÍN, P., CHMELA, T. (2015). Metodika spolupráce obcí v místních akčních skupinách. Zlín: Tigris.
  73. Systém Riadenia CLLD (2017). Systém riadenia CLLD (LEADER a komunitný rozvoj) pre programové obdobie 2014-2020. [online] [accessed on 20 July 2018]. Retrieved from: http://www.partnerskadohoda.gov.sk/system-riadenia-clld-verzia-17/.
  74. SVOBODOVÁ, H. (2010). Reality of local action groups’ situation in rural development of the Czech Republic – aims, activities, barriers – by view of geographer in practise. In Geography for life in the 21st century: Proceedings of XXII. the congress of the Czech Geographical Society, Ostrava, pp. 744-747.
  75. SWIANIEWICZ, P. (2011). Demanded but Difficult: Intermunicipal Cooperation in Central and Eastern Europe. In Swianiewicz, ed., Working Together: Intermunicipal Cooperation in Five Central European Countries. Budapest: Open Society Institute/Local Government and Public Service Reform Initiative, pp. 1-18.
  76. SZMIGIEL-RAWSKA, K., DZIEMIANOWICZ, W., SZLACHTA, J. (2010). Samorząd lokalny w sieciach gospodarczych. Warszawa: Wydział Geografii i Studiów Regionalnych UW.
  77. SZÉKELY, V. (2017). Rural development and local action group in Slovakia: intranational comparisons. Acta Geobalcanica, 4, 1, 33-39. DOI: https://doi.org/10.18509/AGB.2018.04.
  78. TICHÝ, D. (2003). Dobrovoľná forma spolupráce obcí. Verejná správa, 58, 2, 22-23.
  79. TELES, F. (2016). Local governance and inter-municipal cooperation. New York: Palgrave Macmillan. DOI: 10.1057/9781137445742.
  80. TVRDOŇOVÁ, J. (2006). Miestne akčné skupiny typu LEADER a tvorba stratégií sociálnoekonomického rozvoja vidieka. Banská Bystrica: VOKA.
  81. VARVAŽOVSKÁ, P. (2012). Local Action Groups as an Actor in the Regional Administration (Results of a Case Study in the Region of the Czech Republic). International Journal of Economic and Finance Sudies, 4, 2, 195-204.
  82. VÝZVA 21/PRV/2017 NA PREDKLADANIE ŽIADOSTÍ (2017). Výzva 21/PRV/2017 na predkladanie žiadostí o schválenie stratégie miestneho rozvoja vedeného komunitou a udelenie štatútov Miestnych akčných skupín. [online] [accessed on 20 July 2018]. Retrieved from: www.apa.sk/download/11565.
  83. VOLK, A., BOJNEC, Š. (2014). Local action groups and the LEADER co-financing of rural development projects in Slovenia. Agricultural Economics, 60, 8, 364-375. DOI: 10.17221/180/2013-AGRICECON.
  84. WISTEROVÁ, A. (2016). Verejno-súkromné partnerstvá: Miestne akčné skupiny (MAS). [online] [accessed on 16 October 2018]. Retrieved from: http://casopisgrant.sk/verejno-sukromne-partnerstva-miestne-akcne-skupiny-mas/.
  85. ZAJDA, K. (2014). Problems of functioning of Polish local action groups from the perspective of the social capital concept. Eastern European Countryside, 20, 1, 73-97. DOI: 10.2478/eec-2014-0004
  86. ZAJDA, K., KRETEK-KAMIŃSKA, A. (2013). Professionalisation and Economisation of Rural NGOs and the Activity of Their Members. An Example of Local Action Groups from Wielkopolska. Journal of Agribusiness and Rural Development, 1, 27, 249-260.
  87. ŽÁRSKA, E. (2006). Bariéry a šance rozvoja malých obcí. Acta regionalia et environmentalica, 1, 8-12.
  88. WWW.NSRV.SK. [online] [accessed on 11 Juny 2018].
  89. WWW.STATISTICS.SK. [online] [accessed on 15 February 2018].
  90. ZÁKON č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov. [online] [accessed on 10 May 2018]. Retrieved from: https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/83/20090901.html.