FOLIA GEOGRAPHICA

Menu

FOLIA GEOGRAPHICA 2013 (21), LV., pp. 48-66

VPLYV PRIEMYSELNÉHO ODKALISKA HALŇA
NA ŠTRUKTÚRU KRAJINY MESTA KROMPACHY
A MOŽNOSTI JEHO REKULTIVÁCIE


Juliana KROKUSOVÁ A*

Received: November 17, 2012 | Revised: February 10, 2013 | Accepted: March 3, 2013

A* University of Prešov, 17. novembra 1, 080 01 Prešov, Slovakia
juliana.krokusova@gmail.com (corresponding author)

PDF
FULL TEXT

Abstract

The article evaluates the consequences of industrial activity in the Krompachy town. Krompachy faces air pollution, water pollution, and soil contamination. Another significant environmental issue is the industrial setting pit Halňa, situated in the northern part of the town. It lies between the railway line and the Hornád river, near industrial factories SEZ Krompachy and Kovohuty Krompachy. The setting pit contains communal scrap, industrial sludge, and cinder, making it a source of pollution.

Key words: Krompachy town, industrial activity, setting pit, pollution, heavy metals, sludge

Summary

THE INFLUENCE OF INDUSTRIAL SETTING PIT HALŇA
ON THE LANDSCAPE OF THE KROMPACHY TOWN
AND POSSIBILITIES OF ITS RECULTIVATION

The Krompachy town and surrounding villages have been historically linked with mining and industrial activities. Mining ceased in 1993 due to the depletion of mineral resources and economic inefficiency, leading to economic difficulties for residents. Factories like Kovohuty and SEZ play a key role in the region’s industry. The environmental impacts include air, water, and soil pollution, as well as setting pits and dumps that remain a major issue.

Setting pits, a form of anthropogenic relief, are remnants of industrial sedimentation. They are often toxic due to sludge material from flotation processes. In Krompachy, two setting pits exist: one used by the Slovinky mine and the other, Halňa, located in the northern part of town. Krompachy belongs to the Spišská Nová Ves District in the Košice Region, covering 22.84 km² with a population of 8,758 (as of 2011).

Setting pits are hazardous landscape elements that are costly and time-consuming to reclaim. The town of Krompachy currently owns the Halňa pit and has decided to undertake its recultivation, which will involve grass coverage.

REFERENCES

  1. ČECH, V. – KROKUSOVÁ, J. – KUNÁKOVÁ, L. 2011. Odkalisko Slovinky pri Krompachoch (geografické aspekty environmentálnej záťaže). In: Acta Facultatis Studiorum Humanitatis et Naturae Universitatis Prešoviensis, Folia Geographica 17, Prešov: FHPU, ročník 52, 2011, s. 64 – 81, ISSN 1336-6157.
  2. BREHUV, J. et al.2005. Vplyv starých banských záťaží na kontamináciu tokov ústiacich do nádrže vodného diela „Ružín I“ vybranými prvkami v roku 2004. In: Acta Montanistica Slovaca, ročník 10, 1 / 2005, s. 322 – 328.
  3. BREHUV, J. et al.2005. Vplyv starých banských záťaží na kontamináciu tokov ústiacich do nádrže vodného diela „Ružín I“ vybranými prvkami v roku 2004. In: Acta Montanistica Slovaca, ročník 10, 1 / 2005, s. 322 – 328.
  4. CICMANOVÁ, S. – OLEKS, S. 1996. Čiastkový monitorovaní systém geofaktorov ŽP – Vplyv ťažby nerastných surovín na ŽP. Bratislava : Manuskript, 1996.
  5. DRDOŠ, J. – KOZOVÁ, M. 1992. Metodológia procesu a tvorba manuálov pre hodnotenie vplyvov činností na životné prostredie v SR. Nitra: VEDA, s. 57 – 61. Environmentálny akčný program ohrozenej oblasti Stredný Spiš. Spišská Nová Ves: SAŽP, 1997.
  6. FRANCOVÁ, J. 2005. Analýza znečistenia ovzdušia podnikom Kovohuty Krompachy. In: Zborník z VI. vedeckej konferencie doktorandov a mladých vedeckých pracovníkov. Nitra: FPrV UKF, 2005, s. 154 – 157, ISBN 80-8050-8.
  7. GOUDIE, A. 1993. The human impact on the natural environment. Oxford – Cambridge, 1993.
  8. HAVRLANT, M. 1980. Antropogenní formy reliéfu a životní prostředí v ostravské průmyslové oblasti. Praha : SPN, 1980, s. 153, ISBN 14-054-80.
  9. HAVRLANT, M. 1999. Posudzovaní kvality ŽP z aspektu geografie. In: Folia geographica 3, ročník 32, 1999, s. 332 – 338, ISBN 80-88722-64-0.
  10. HRONČEK, P. 2002. Antropogénne formy reliéfu v okrese Veľký Krtíš. Banská Bystrica : RODAPRESS, 2002, s. 94, ISBN 80-967463-3-2.
  11. HUDÁČEK, M. 2000. Vplyv banskej činnosti na vybrané zložky životného prostredia v oblasti stredného Spiša. In: Podzemná voda. 2 / 2000, s. 198 – 209.
  12. JANČURA, M. et.al. 2005. Záverečná správa geologicko-prieskumnej úlohy „Markušovce – odkalisko, prieskum látkového zloženia“ a výpočet zásob výhradného ložiska „Markušovce – odkalisko – barit“. Rudohorská investičná spoločnosť, s.r.o. Spišská Nová ves, s. 50.
  13. JURČACKO, D. – SANTARIUS, P. 1982. Devastované banské oblasti a ich rekultivácia s príkladmi z Ostravska. In: Životné prostredie, ročník 16, 1 / 1982, s. 22 – 27.
  14. JURKOVIČ , Ľ. et.al. 2012: Identifikácia environmentálnych rizík z antropogénnych sedimentov (Odkalisko-Slovinky). In: Sanační technologie XV, 22-24.5.2012, Burkhard & Halouskova (Eds.). s. 125 – 127.
  15. KONČEK, M. 1980. Klimatické oblasti. 1: 1 000 000. In: Atlas SSR. Ovzdušie a vodstvo. Bratislava: Veda SAV a SÚGK, 1980, s. 64.
  16. KOVOHUTY KROMPACHY ekologický audit – skládka Halňa. EC Enviconsult Žilina a Ekotoxikologické centrum Bratislava, 1996, s. 97.
  17. KLUSÁČEK, P. 2005. Downsizing of bituminous coal mining and the restructuring of steel works and heavy machine engineering in the Ostrava region. In: Moravian geographical reports, ročník 13, 2 / 2005, s. 3 – 12.
  18. KROKUSOVÁ, J. 2007. Likvidácia starej environmentálnej záťaže na príklade odkaliska Markušovce. In: Zborník z medzinárodného vedeckého seminára – Staré environmentálne záťaže a prístupy manažmentu k ich riešeniu. SPU Nitra, 2007, s. 87 – 90, ISBN 978-80-8069-4.
  19. LACINA, J. – KOUTECKÝ, T. 2005. Biogeographical and geobiocoenological aspects of deep coal mining and its impacts on nature and landscape in the Ostrava region. In: Moravian geographical reports, ročník 13, 2 / 2005, s. 34 – 48.
  20. LIŠČÁK, P. et.al. 2011. Čiastkový monitorovací systém geologických faktorov životného prostredia Slovenskej republiky – Antropogénne sedimenty charakteru environmentálnych záťaží, Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava, 2011, s. 15.
  21. MAZÚREK, J. 1993. Banská činnosť a jej vplyv na krajinu stredného Slovenska. In: Zborník geografia – aktivity človeka v krajine, Prešov, 1993, s. 64 – 70, ISBN 80-88697-07-7.
  22. PALUCHOVÁ, K. 2009. Systematická identifikácia environmentálnych záťaží na Slovensku – čo priniesla? In: Enviromagazín, 2 / 2009, s. 8 – 9.
  23. PALUCHOVÁ, K. 2010. Environmentálne záťaže oprávnene v centre pozornosti. In:Enviromagazín, 5 / 2010, s. 12 – 13.
  24. PETRÁK, M., et.al. 2011. Mineralogické a geochemické hodnotenie materiálu odkaliska Markušovce. Mineralia Slovaca. – ISSN 0369-2086. – Vol. 43, No. 4 (2011), s. 395 – 408.
  25. ŠOTTNÍK, P., et.al. 2011. Geochemical and mineralogical evaluation of Slovinky tailing impoundment material (Slovakia). 11th International Multidisciplinary Scientific GeoConference. SGEM 2011, Albena , 20. – 25.6.2011, SGEM 2011. – Sofia : STEF92 Technology Ltd., 2011. – ISSN 1314-2704. – S. 375 – 380.
  26. TEMKOVIC, P. 1998. Environmentálny akčný program Strednospišskej ohrozenej oblasti. In: Enviromagazín, ročník 3, 4 / 1998, s. 22 – 23.
  27. TREMBOŠ, P. 1993. Environmental limits – their forms and importance in the process of ecological landscape carrying capacity evaluation. In: Acta Facultatis Rerum Naturalium Universitatis Comenianae Geographica Nr. 33, 1993, s. 223 – 232, ISBN 80-223-0626-6.
  28. Zákon NR SR č. 127 / 1994 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Zákon NR SR č. 391 / 2006 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Zákon NR SR č. 127 / 1994 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.
  29. ZAPLETAL, L. 1969. Úvod do antropogenní geomorfologie. Olomouc : UP, 1969.
  30. ZIMMERMANNOVÁ, K. 2000. Vysoké koncentrácie ťažkých kovov v hubách v spišskom regióne. In: Enviromagazín, ročník 5, 2 / 2000, s. 30.
  31. http://korzar.sme.sk/c/5279032/krompassku-skladku-nebezpecnych-kyanidov-zrekultivuju. html,navštívené: 11/201